Blog

RASTLINY V KVETINÁČOCH A MOBILNÝCH NÁDOBÁCH

Pokiaľ máte na svojej záhrade či terase rastliny, ktoré pestujete v kvetináčoch, je dôležité uvedomiť si, že takéto rastliny sú na premrznutie citlivejšie ako tie zasadené vo voľnej pôde. Najideálnejšie je schovať rastlinu do interiéru, v ktorom sa nekúri a teploty v ňom dosahujú okolo 5-10°C. Pred uložením do vnútra je potrebné skontrolovať možných škodcov na listoch či v pôde. Aby sa zbytočne nenamáhala, odstráňte suché listy či vetvičky, môžete ju taktiež skrátiť. Požiadavky na svetlo sa menia v závislosti od rastliny, niektoré z nich vyžadujú skôr tmavšie miestnosti ako sú pivnice či garáže. Svetlé chodby a zimné záhrady sú vhodné pre tie, ktoré svetlo potrebujú aj v zimnom období. Zálievka sa v zimných mesiacoch obmedzuje a vykonáva približne raz za dva týždne, zalievame až keď vrchná časť pôdy preschne. Rastlinám, ktoré môžu ostať vonku, je potrebné zabaliť kvetináč. Najčastejšie sa používa bublinková fólia, ktorá ho ochráni, treba však dávať pozor, aby nedošlo k zakrytiu odtokového otvoru kvetináča.

OCHRANNÉ TEXTÍLIE

Na obalenie kvetináča či prikrytie záhonových rastlín alebo menších drevín sú vhodné ochranné textílie, ktoré prepúšťajú vzduch. Nikdy nepoužívajte igelitové fólie, ktoré vzduch neprepustia a rastliny sa pod nimi zaparujú a prehrievajú. Fólie z prírodných materiálov zároveň po rozpadnutí slúžia ako hnojivo.

PRÍRODNÉ MATERIÁLY

Hlavne rastliny vysadené vo voľnej pôde môžete v zime ochrániť hrubšou vrstvou mulčovacieho materiálu, použitím klasických materiálov ako kôra či drevná štiepka, ale taktiež listami alebo čečinou z ihličnatých stromov. Listy sú vhodné hlavne na zakrytie záhonov, bylinkových výsadieb či kvitnúcich lúk. Treba však dávať pozor na ich vrstvu, aby príliš nezakrývali stredy rastlín, takzvané srdiečka, ktoré by mohli následne odhniť. Čečinu môžete použiť skôr ku konkrétnym rastlinám a ochrániť ich koreňový systém. Na vyvýšené záhony alebo jahodoviská je vhodné vystlatie slamou, ktorá rastlinky ochráni a taktiež neskôr zabráni stretu s pôdou a odhnívaniu plodov.

Pokiaľ máte na záhrade v rámci trvalkových záhonov či výsadieb hlavne vysoké okrasné trávy, je potrebné ich zviazanie. Zväzuje sa pomocou jutového špagátu, čím srdiečko rastliny ochránite pred vymrznutím. Pozor treba dávať aj na neskoré rezy, hlavne drevín. Ak sa rez spraví príliš neskoro a rany sa nestihnú zoceliť, môže kvôli mrazu dôjsť k rozpínaniu a následnému roztrhaniu. Ostrihať môžete vyššie trvalky, u ktorých hrozí polámanie pod ťarchou snehu, odhalenie alebo poškodenie srdiečka. Takéto rastliny môžete kvôli extra ochrane zviazať obdobným spôsobom ako okrasné trávy.

Pri ochrane ovocných stromov môžete pred zimou využiť vápenný náter. Jeho hlavnými zložkami je kalcium a síran železnatý, ktoré zaručujú hneď niekoľko dezinfekčných a ochranných funkcií. Obmedzujú tvorbu húb, rozširovanie škodcov, machu a lišajníkov. Nemusíte sa báť toho, že by poškodil iné rastliny, rovnako tak je neškodný pre prírodu. Chráni stromy počas celej zimy až do jari a predlžuje ich životnosť. Počas skorej jari dochádza k veľkým výkyvom teplôt medzi dňom a nocou. Práve v tomto období hrozí vznik trhlín na kmeni aj konároch. Biela farba odráža lúče a vrtsva náteru pôsobí ako izolant.

ČO ROBIŤ PO ZIME ?

Odzimovanie rastlín závisí hlavne od počasia. Určite sa netreba s odkrývaním ponáhľať, aby vás neprekvapili jarné mrazy, ktoré môžu rastliny vážne poškodiť. Vhodným termínom je koniec Marca, avšak ak hrozia neskoršie mrazy, rastliny znova prikryte. Vždy je lepšie počkať dlhšie a byť si istý, že počasie je stabilné a rastliny vám nepoškodí. Pri stredomorských rastlinách (Olivovník, citrónovníky,...) platí, že teploty musia byť vyššie ako 10°C. Po odkrytí rastlinu skontrolujte a prípadne odstráňte poškodené časti a listy. Spoznáte to hlavne vďaka zmene farby, kedy sa poškodené časti zafarbia na hnedo až čierno.

Predísť poškodeniu rastlín môžete už pri ich výbere, hlavne ak pochádzate zo severnejších chladnejších častí. V dnešnej dobe nie je ťažké zistiť si pôvodné rastliny z vášho regiónu, ktoré už sú prispôsobené klíme a teplotným výkyvom. Tým pádom máte väčšiu istotu pri ich vysadení a dobrom uchytení sa. Taktiež je dobré vyberať rastliny s neskorším kvitnutím, čím predídete poškodeniu pri jarných mrazoch. Pokiaľ máte terasovitú záhradu, najcitlivejšie rastliny vysádzajte na vrchných terasách, kde bude vzduch vždy o niečo teplejší ako na tých spodných.

RAZ PLODIACE ODRODY

STÁLEPLODIACE ODRODY

PÔVOD A CHARAKTERISTIKA OLIVOVNÍKA

Pestovanie olivovníkov má dlhú tradíciu, prvé zmienky pochádzajú z východného stredomoria. Odtiaľ sa postupne rozšírili do Egypta, Ázie, Austrálie, Ameriky a celého stredomoria, ktoré je dodnes najvýznamnejšou lokalitou ich pestovania (až 95% produkcie). O význame olivovníka nám napovedajú aj s ním spojené symboly ako olivová ratolesť, či využívanie olivového oleja pri rôznych rituáloch a obradoch.

Táto stálozelená drevina pochádza zo subtropických oblastí, ktoré sa vyznačujú horúcim, suchým letom a miernou, daždivou zimou. V prirodzenom prostredí dorastajú do výšky 5-7 metrov a dožívajú sa stoviek rokov. Vyznačujú sa úzkymi striebornými listami. Plodom je kôstkovica, ktorá však svoju chuť, tak ako ju poznáme, získava procesom fermentácie, teda nakladaním do soli, octu alebo rôznych nálevov. Poznáme cudzoopelivé aj samoopelivé druhy, ktoré kvitnú nenápadnými bielymi až bledožltými kvetmi. Plody sa často zbierajú ručne od septembra až do januára podľa zrelosti.

PESTOVANIE V NAŠICH PODMIENKACH

Starostlivosť o olivovník nie je náročná a zvládne ju každý. Na výber máme dva spôsoby pestovania. Prvým je pestovanie v nádobe a druhým pestovanie vo voľnej pôde. Pred výsadbou je potrebné poriadne zvážiť umiestnenie, ktoré závisí aj od veku dreviny. Všeobecne platí, že čím staršiu rastlinu máme, tým je odolnejšia. Majú radi slnečné stanovisko a priepustný substrát. Počas vegetácie je dobré pravidelné prihnojovanie, na ktoré môžeme použiť ako tekuté hnojivá, tak granulované s postupným uvoľňovaním.

Najčastejším spôsobom je výsadba stromu do kvetináča, či mobilnej nádoby s dostatočnými rozmermi. Na výber je veľké množstvo materiálov, tvarov a rôznych textúr v závislosti od vášho vkusu, typu záhrady či stavby, pri ktorej je oliva umiestnená. Rastliny vyniknú v terakotových či pieskových nádobách, ale rovnako tak aj v drevených kvetináčoch. Dôležité je zabezpečiť odtok prebytočnej vody, poprípade vytvoriť v spodnej časti nádoby drenážnu vrstvu z hrubšej frakcie štrku.

VHODNÉ KOMBINÁCIE RASTLÍN

Pri pestovaní vo voľnej pôde vynikne olivovník ako solitér, ktorý však môžeme doplniť o vhodné trvalky či okrasné trávy. Tie môžeme použiť aj ako podsadbu pri pestovaní dreviny v kvetináči, pokiaľ má dostatočnú veľkosť. Z trvaliek môžete použiť:

• Levanduľa lekárska (Lavandula angustifolia)
• Mliečnik (Euphorbia sp.)
• Santolína cypruštekovitá (Santolina chamaecyparissus)
• Šalvia (Salvia sp.)
• Čistec vlnatý (Stachys byzantina)
• Rebríček (Achillea tomentosa)
• Tarička (Aubrieta deltoidea)
• Iberka vždyzelená (Iberis sempervirens)

Kombináciu môžeme vytvoriť aj s bylinkami ako tymián obyčajný (Thymus vulgaris), medovka lekárska (Melissa officinalis), rozmarín lekársky (Rosmarinus officinalis), šalvia lekárska (Salvia officinalis) či nižšími druhmi ako dúška včasná (Thymus praecox), tymián obyčajný (Thymus vulgaris), majoránka (Origanum majorana). Tie môžu byť taktiež vysadené v terakotových nádobách, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou mediteránnych záhrad. Záhony krásne rozvoňajú a jedlé druhy slúžia zároveň ako úžitkové. Trvalkové záhony môžete doplniť o okrasné trávy ako Kostrava sivá (Festuca glauca), ktorá dodá modro strieborné sfarbenie. Použiť môžete taktiež perovec psiarkovitý (Pennisetum alopecuroides) a z vyšších druhov ozdobnicu čínsku (Miscanthus chinensis). Jarný efekt vytvoria cibuľoviny, solitéry v začínajúcich trvalkových záhonoch môžete vytvoriť pomocou okrasných cesnakov ako Allium giganteum či Allium aflatunense. Vysadiť môžete aj nižšie druhy ako cesnak zlatožltý (Allium moly) alebo bledo ružový cesnak karatavský (Allium karataviense).

Doplnenie olivovníka európskeho umiestneného v prednej časti záhrady. Použitá je zmes trvaliek, okrasných tráv a okrasných cesnakov. Celý priestor dopĺňajú solitérne kamene a skalka vytvorená v blízkosti stromu.